História
Krátka história Víťazného oblúka
Napoleon ho objednal v roku 1806, dokončený bol o tridsať rokov neskôr a odvtedy slúži ako javisko francúzskeho verejného života.
Pozrite si výlety na Viator ↗Zadaný po víťazstve, dokončený po páde
Napoleon nariadil stavbu oblúka v roku 1806, krátko po svojom víťazstve pri Slavkove, na Place de l'Étoile na okraji Paríža. Architekt Jean-François Chalgrin sa inšpiroval Titovým oblúkom v Ríme, no v oveľa väčšom meradle. Výstavba sa zastavila s Napoleonovým pádom v roku 1814 a počas bourbonskej reštaurácie bola prerušená až do roku 1823; oblúk dokončili za Ľudovíta Filipa a slávnostne otvorili 29. júla 1836.
Štátny symbol skôr, než ukrýval ostatky
Napoleonove ostatky prešli pod oblúkom 15. decembra 1840 na ceste do Les Invalides, devätnásť rokov po jeho smrti. Telo Victora Huga bolo pod ním vystavené počas nočnej vigílie 31. mája 1885, pred jeho pochovaním v Panthéone nasledujúci deň.
Hrob a plameň
Neznámy francúzsky vojak z prvej svetovej vojny bol prinesený pod oblúk 11. novembra 1920 a pochovaný tam 28. januára 1921 ako Hrob neznámeho vojaka. Dňa 11. novembra 1923 nad hrobom zažiaril plameň a veteráni ho odvtedy každý večer znovu zapaľujú.
Od oslobodenia po Christa
Dňa 26. augusta 1944 viedol Charles de Gaulle sprievod oslobodenia po Champs-Élysées od oblúka, deň po oslobodení Paríža. Každoročná vojenská prehliadka 14. júla stále začína pri oblúku a v roku 2021 bol oblúk na približne dva týždne zahalený do strieborno-modrej látky, čo bolo posmrtným uskutočnením projektu, ktorý Christo a Jeanne-Claude plánovali od začiatku 60. rokov.